Zateplenie domu: Štyri mýty
V praxi sa opakovane stretávame s ideami a názormi, ktoré nemajú racionálne zdôvodnenie alebo sú už dávno prekonané. Napriek tomu zrejme vstúpili do všeobecného povedomia a boli prijaté ako pravdivé a užitočné. Prekonávanie povier je náročné a časovo zdĺhavé. Ich aplikácia prináša často nemalé škody a problémy.
Povera č. 1: Hrubú stenu netreba zatepľovať
Mnohokrát sa človek stretne s názorom: "Mám starý dom s 80 cm silnými stenami, ktoré skvele izolujú a nie je potrebné ich zatepľovať". Tu platí, že podľa súčasnej normy stena z plných tehál s hrúbkou menšou než asi 190 cm už nie je vyhovujúca. Aktuálne platná norma totiž požaduje pre stenu vonkajšiu (ťažkú) hodnotu súčiniteľa prestupu tepla minimálne U = 0,38 W/(m2.K).
To je ale len minimálna požiadavka, normou odporúčaná hodnota je U = 0,25 W/(m2.K). Ak vezmeme do úvahy, že v stene máme tiež nejaké okná, je jasné, že v ich okolí sa nachádza priestor, ktorým sa teplo dostáva von podstatne rýchlejšie ako v spomínaných 80 cm. Takýmto miestam sa hovorí tepelné mosty a pri silných stenách môžu výrazne zvyšovať tepelné straty.
Akékoľvek steny z plných tehál, a vlastne všetky steny z doby spred 30 rokov, je jednoducho nevyhnutné zatepliť. Niekedy sa s podobným tvrdením stretnete v prípade dreveného zrubu. Tu sa argumentuje tým, že takéto zruby sa používajú vo veľmi chladných krajinách ako je Aljaška či Fínsko a musia preto vyhovovať našim klimatickým podmienkam. Avšak nevyhovujú, pretože drevo má tepelnú vodivosť síce len o málo väčšiu ako moderné murovacie materiály, ale z hľadiska tepelnej akumulácie je považované skôr za stavbu "ľahkú" a tu norma požaduje U = 0,3. To v konečnom dôsledku znamená, že stena z masívneho dreva by musela mať hrúbku aspoň 55 cm. Takéto trámy by ste ale asi zháňali veľmi ťažko, pretože väčšinou sa používa pre zruby hrúbka maximálne 20 cm, pričom u guľatiny to môže byť pokojne o niečo viac.
Povera č. 2: Viac polystyrénu spôsobuje vlhkosť a dom nedýcha
V prvom rade by sa malo začať diskutovať o tom, čo vlastne znamená, keď niekto povie, že dom dýcha. Zdalo by sa, že sa tým označuje výmena vzduchu vo vnútri domu, teda vetranie. Ľudia si spravidla pod "dýchaním" predstavia odvod vlhkosti (vodnej pary) z vnútra domu. Obvykle tiež dodávajú "dom nebude dýchať a bude sa mi tam robiť pleseň".
Väčšina materiálov používaných pri stavbe domov je pórovitá a cez ne pochopiteľne dochádza k difúzii plynov a vodnej pary. Množstvo pary, ktorá takto prejde von z domu je ale pomerne malé a rozhodne sa nemožno spoliehať na to, že týmto spôsobom udržíme pri bežnej prevádzke vlhkosť v dome na prijateľnej úrovni. Nadbytočnej vlhkosti, oxidu uhličitého a rôznych škodlivín sa jednoducho musíme zbavovať vetraním.
Ak ale steny zateplíte penovým polystyrénom, ktorý má uzavreté póry a oproti murivu relatívne málo prepúšťa vodnú paru, potom skutočne môže vzniknúť problém. Nedôjde síce k nejakému citeľnému vzostupu vlhkosti v dome, ale môže dôjsť ku kondenzácii vlhkosti v stene. To súvisí s tým, že v smere zvnútra smerom von teplota v murive klesá a v určitom mieste potom môže byť teplota taká nízka, že dôjde ku kondenzácii vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu. Táto teplota je rosným bodom, a pre vzduch pri teplote 20 ° C a relatívnej vlhkosti 50% je jeho hodnota približne 9 ° C.
Efekt sa najvýraznejšie prejaví, ak sa použije len tenká vrstva PS na dobre izolujúci stenu. Pokiaľ napríklad "vylepšíme" stenu z 30 cm tvárnic pridaním 6 cm PS, teplota bude na rozhraní PS a tvárnice (pri vonkajších teplotách pod nulou) pod rosným bodom a môže sa stať, že pokiaľ je tvárnica veľmi pórovitá, v priebehu zimy sa tu nakondenzuje značné množstvo vlhkosti. Pri poklese vonkajšej teploty pod - 16 ° C dokonca skondenzovaná vlhkosť zmrzne, čo môže mať za následok poškodenie muriva! Problém je ešte zhorší v miestach tepelných mostov (rohy, špalety okien základová doska).Výraznejšia kondenzácia a silné vlhnutie steny znižuje tepelnoizolačnú schopnosť steny, čo spôsobuje ďalší pokles teploty a ešte väčšie kondenzácie v týchto miestach. Problému s kondenzáciou sa najlepšie vyhnete, keď použijeme silnejšiu vrstvu tepelnej izolácie a menej tepelne izolujúcu stenu. Teplota na rozhraní PS a muriva je potom vysoko nad rosným bodom i pri -12 ° C.
Penový polystyrén je teda v tenkej vrstve "nebezpečným" izolantom.
Povera č. 3: Je jedno, či sa zatepľuje zvonka alebo zvnútra
Z čisto tepelného hľadiska je v podstate jedno, či je izolácia z vnútornej alebo vonkajšej strany. 14-centimetrov hrubý PS na stene z plných tehál o šírke 45 cm zníži únik tepla približne na 20% pôvodnej hodnoty. Problémom ale je, že zatiaľ čo pri izolácii zvonku je teplota tehlového muriva vysoko nad rosným bodom, pri vnútornej izolácii je naopak murivo chladné s teplotou pod nulou. Tento stav je možné tolerovať v prípade, že vrstva izolácie je súvislá a nie sú v nej tepelné mosty.
V prípade, že takéto vnútorné zateplenie dáme na steny v starom dome, v miestach stropu, podláh či okien sa potom budeme stretávať s tým, že vonkajšia stena bude veľmi studená, vnútri bude vlhký vzduch a v týchto miestach bude dochádzať k masívnej kondenzácii. Vnútorné zatepľovanie je preto omnoho náročnejšou a riskantnejšou záležitosťou ako vonkajšie zateplenie.
Z čisto tepelného hľadiska je v podstate jedno, či je izolácia z vnútornej alebo vonkajšej strany. 14-centimetrov hrubý PS na stene z plných tehál o šírke 45 cm zníži únik tepla približne na 20% pôvodnej hodnoty. Problémom ale je, že zatiaľ čo pri izolácii zvonku je teplota tehlového muriva vysoko nad rosným bodom, pri vnútornej izolácii je naopak murivo chladné s teplotou pod nulou. Tento stav je možné tolerovať v prípade, že vrstva izolácie je súvislá a nie sú v nej tepelné mosty.
Povera č. 4: Zázračné tepelno-izolačné nátery
Téma špeciálnych tepelno-izolačných látok sa periodicky vracia a vždy sa nájde niekto, kto ponúka nejaký "zázračný" náter, ktorý v hrúbke niekoľko milimetrov nahradí centimetre penového polystyrénu. Spravidla ide o materiál, ktorého tepelne izolačné vlastnosti sú dané použitím dutých guličiek (s náplňou nejakého plynu) a spojivo má údajne nízku emisivitu (nevyžaruje dlhovlnné tepelné žiarenie).
Pokiaľ ide o guličky, tak principiálne nemôžu byť omnoho lepšie ako penový polystyrén. Aj keby v nich bol xenón alebo dokonca vákuum, tak sa uplatní tepelná vodivosť ich stien a spojiva medzi nimi. Pokiaľ ide o nízku emisivitu, tá sa na vonkajšej strane fasády veľmi neprejaví, pretože vonku, kde skoro vždy fúka aspoň slabý vietor, je väčšina tepla z povrchu steny prenášaná konvekciou.
Jediná izolácia, ktorá môže byť účinná v milimetrových hrúbkach je vákuum. Na trhu sú už naozaj k dispozícii vákuové izolačné panely so súčiniteľom tepelnej vodivosti λ = 0,004 W/(m2.K). V praxi sa počíta zhruba s dvojnásobnou hodnotou, pretože vákuum vo vnútri sa môže časom znehodnocovať. Pri týchto hodnotách je možné použiť na izolovanie steny iba 6 centimetrov silný vákuový panel a dosiahnete úroveň pasívneho domu.
Preto pozor na zdanlivo jednoduché a lacné riešenia. Je dobré si uvedomiť, že ak by pre zateplenie stačil tenký a lacný náter, tak by sa už nepoužívali drahé, objemné a náročné zatepľovacie systémy.
Zdroj: nazeleno.cz